jozefmarec

Genocída je v povedomí ľudí ťažký zločin proti ľudskosti, spočívajúci v usmrcovaní, alebo uvedení do neľudských psychických a fyzických podmienok definovanú skupinu ľudí. V medzinárodných dohovoroch o genocíde sa uvádza o. i. aj:

-úmyselné uvedenie ktorejkoľvek národnej, rasovej, etnickej, alebo náboženskej skupiny  do takých ekonomických a sociálnych životných podmienok, ktoré vedú k jej čiastočnému, alebo úplnému fyzickému zničeniu( podľa Wikipédia)

Aby ste zabili človeka, nemusíte nevyhnutne použiť nejakú zbraň v bežnom zmysle tohto slova. Stačí, ak mu zamedzíte prístup k prostriedkom na záchranu zdravia a života. Aký je rozdiel v tom, či ho zabije bomba, alebo chamtivosť a ľahostajnosť?

Nijaký. Človek umrie. A sme my Slováci etnikum? Sme. Už je to skoro taká urban legend, ktorá koluje po slovenských médiách rôzneho zamerania a kvality. Ročne vraj umiera na Slovensku zbytočne 5 až 10 tisíc pacientov, ktorí by mohli žiť, keby…

Nuž, pravdupovediac, toto veľmi priaznivé číslo akiste vypustil do sveta nejaký volič SMER-u. Pretože podľa mňa je oveľa vyššie. Ale aby sme boli presní, definujem ZBYTOČNE. V „ tomtom pravom svetle slova zmyslu“ sa tým myslí, že tí ľudia umierajú z titulu neskorej, žiadnej , nekvalitnej či neadekvátnej dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Príkladov by mohlo byť viac, ale ja si vyberiem na ukážku jeden – chudoba. Pacient nemá na lieky. Lebo ak dôchodca dostane dôchodok 250 euro a z toho dá na lieky 25-30 euro a viac, čo nie je žiadna rarita, je to citeľná položka. Údajne by nemali doplácať dôchodcovia na lieky viac ako 10 euro mesačne, vraj existuje nejaká právna norma, neviem či zákon, vestník, či vyhláška, v praxi je to ale podľa mňa z rôznych dôvodov veľmi ťažko realizovateľné. A keď človek nemá na lieky, tak urobí čo?

Nebude ich užívať. A keď nebude užívať lieky stane sa čo? Zhorší sa mu zdravotný stav, ba pokojne môže aj umrieť. Je totiž dosť liekov, ktorých náhle vysadenie môže náhle usmrtiť. Ale chudobný to nevie a neznalosť neospravedlňuje. Tak ako slovenská justícia, aj smrtka je spravodlivá a nekompromisná. V tom lepšom prípade sa pri zhoršení zdravia dostane do, prepáčte- špitála, ak to stihne. Tam mu ako tak spomôžu a cca po siedmich dňoch ho systém vychrstne nazad do života aj s kyticou receptov. Priemerne tak 6-8 liekov a to si ešte môže blahoželať. Ale je to celkom jedno, lebo niektoré z nich( ale nie tie najmenej potrebné, ale tie najdrahšie) si aj tak zasa nevyberie, lebo ich nemá čím zaplatiť.

Mohol by som prejsť zvoľna na zneužívané záchranky, z ktorých sa stali materiálne aj personálne kvalitne vybavené taxíky, ktoré sú často práve tam kde by byť nemuseli ba nemali a nie sú tam, kde by byť mali a museli. Ale to je na inokedy a tak ostanem pri tých liekoch.

Najväčšia štátna zdravotná poisťovňa, ktorej musíte pekne odovzdávať pod hrozbou ohňa pekelného mesačne svoje peniažky je vo fekáliách, v akých ešte nebola. Prekvapuje to azda po tete Anke, zázraku menom Kostka a ďalších tuneloch niekoho? Asi nie. Naopak, možno niektorí nevoliči Smeru každé ráno žiadostivo a škodoradostne hltajú správy z médií, akýže podvod, spreneveru, korupciu to v tom zdravotníctve zasa odhalili. A tešia sa( blázni). Lenže takmer 300 miliónov je sekera, ktorá by stiahla ku dnu aj onakvejšieho plavca. A najväčšia poisťovňa sa utopiť nechce. Nuž, má to ťažké, lebo aničky a kostičky sú na nej prisaté stále ako pijavice a nie a nie pustiť, darmo pán minister napína svaly. Dieru v rozpočte treba spasiť ako? Šetrením predsa. Ale nie na aničkách a kostičkách, ale na pacientoch. Lebo ak by ich aj hneď ročne umrelo zbytočne nejakých pár tisíc, predsa ich ešte ostane dosť, lebo kým vymrie vyše 5 miliónový národ, to je ešte časúúú.

Ale už teraz treba začať šetriť. Jedným z najgeniálnejších nápadov posledných rokov v zdravotníctve je dať lekárom, čo predpisujú lieky limity. Tu máš limit na lieky a ten nesmieš prekročiť. Lebo inak ti dáme pokutu a tá sa bude stupňovať až budeš pán doktor nakoniec rád že si rád. Naoko sa to zdá ako fajn nápad a zrejme ma teraz ( ba i neskôr) v duchu častujete, že drukujem zasa len svojim, zastávam sa doktorov, ktorí plytvajú, a tak. Lenže dovoľujem si upozorniť, že doktori tie lieky nejedia. Oni ich predpisujú, často na odporúčanie odborníkov, lebo ich (vraj) pacienti (ne)potrebujú. Kvantá liekov. Lebo mnohí pacienti sú už na tie svoje nastavení a domáhajú sa ich. Tí šťastnejší, čo na to majú. Teraz ponechám stranou priepastné rozdiely v zdravotnom stave obyvateľstva medzi regiónmi Slovenska, obrovské rozdiely vo vekovom a profesnom zložení zdravotných obvodov keď jeden doktor má oprávnené priemerné náklady na lieky a hlavu vyplývajúce z vekového a profesného zloženia svojich kapitovaných dajme tomu 10 euro mesačne( je to len príklad!!!) a druhý čo i keď len 13 euro, čo je v konečnom dôsledku pri približnom počte kapitovaných pacientov povedzme 4000 na doktora v obvode hneď 13-10 rovná sa 3 x 4000 je 12 000 euro v absolútnom vyjadrení v neprospech toho druhého. Autori geniálneho nápadu samozrejme takého nepodstatné detaily vôbec neriešia.

A lekár tiež nie je ochotný sa nechať donekonečna šklbať tunelárom a zlodejom zo socialistickej zdravotnej poisťovne. Preto musí limit dodržať aj keby… pamätáte si – plán splníme, aj keby na chleba nebolo! A nastane problém. Pacienti chcú svoje obľúbené lieky obľúbených značiek a lekár chce dodržať limit. Obaja spokojní byť nemôžu, lebo z oného…. bič neupletieš a kde nie je , neberie ani smrť.

A tak lekár, v snahe zachovať preskripciu, aj limit mu udelený urobí čo? K niektorým liekom dopíše čitateľne- HRADÍ PACIENT. A bude. A tak namiesto tých 20-30 euro musí babenke z uzlíčka vypadnúť pár euro navyše. Optimistickejšie povedané- tí, čo si lieky v lekárni nevyberajú, tí zasa nejakých pár euríkov ušanujú. Je to absurdné a možno aj vtipné, ale špirála smrti sa zrýchli.

Nikto z lekárov nebude chcieť mať v obvode nadmieru pacientov liečených polypragmáziou( nadbytkom liekov) hoci je viac ako otázne, či naozaj všetky lieky pacienti musia mať. Je všeobecne známe, koľko lekármi predpísaných liekov končí v kontajneroch. Lenže bohužiaľ, niekto rozhodol, že toto auto o obsahu valcov dva litre spáli na 100 km 6 litrov benzínu, no niekto iný, ktorý autám nerozumie ani byľku rozhodne, že mu musia stačiť 4 litre. Lebo ak nie, potrestajú šoféra, že nevie úsporne jazdiť a nedokáže stlačiť spotrebu dvojlitrového motora na hlúpe 4 litre na sto km. a takto to bude. Nuž, mohli sa šoféri naučiť jazdiť úspornejšie. Nikto im nebránil. Lenže výroba chŕlila čoraz silnejšie autá a čoraz drahší benzín, čo šofér dokáže len slabo ovplyvniť. A prečo by aj mal? Nebolo absolútne v ničiom záujme šetriť na liekoch. Obávam sa, že práve teraz to nebude vôbec dobré, bude chaos a ľudia budú bez niektorých liekov trpieť.

Slovenské zdravotníctvo čaká ďalší z finančných šokov, spojených len a len so zhoršením dostupnosti a kvality zdravotnej starostlivosti. Ale musím povedať popravde, že vinu na tom máme všetci. Poisťovňa, štát, lekári, aj pacienti. Zdravotné poisťovne namiesto čo sa montovali do siete zdravotníckych zariadení, čím výrazne znížili dostupnosť niektorých( zariadení, oddelení, ambulancií, labákov…) a zhubné ovocie tejto činnosti už silno dozrieva, mali sa zamerať na liekovú politiku štátu a prevenciu. Na spravodlivú kategorizáciu liekov, ktorá už celé roky postráda zrozumiteľnú logiku( zrozumiteľnú rozumej pre verejnosť, lebo zainteresovaní jej rozumejú veľmi dobre) na stimuláciu tých lekárov, čo vykonávajú preventívne prehliadky, na stimuláciu poistencov samotných, aby na tie prehliadky chodili a ušetrili množstvo liekov včasným podchytením ochorenia. Štát sa mal dávno postarať cestou svojho ministerstva aby zaistilo transparentnú a odbornú liekovú politiku cestou kvalitných, dobre zaplatených a hlavne erudovaných autorít, čo sa nedajú kúpiť za firemnú igelitku,pero a zápisníček( to ale len tí hanblivejší). Naopak, biznis s liekmi nadobúdal opulentné rozmery už začiatkom 90.tych rokov nezriadeným zriaďovaním lekární a pokračoval cez nemocnice.

Mne osobne absolútne absentuje v systéme rozumnej liekovej politiky činnosť stavovských organizácií, hlavne lekárskej komory, ako aj odborných spoločností. Naopak, tu sa hrajú všetci na svojom piesočku a z ich výstupov, ovplyvnených silno rôznymi viacej, či skôr menej hodnovernými štúdiami priamo z farmafiriem, vyplýva skoro vždy čo? Sugestívne prezentovaná povinnosť dávať len ďalšie a ďalšie lieky. A tak, keď príde nejaká silná firma a zaplaví odborné kruhy informáciami, že povedzme( je to len príklad!!!) je nevyhnutné dávať statíny( lieky na zníženie cholesterolu) aj v indikáciách a akých sa kedysi ani nesnilo, to samé a isté u frakcionovaných heparínov( to sú tie injekcie do brucha, čo vám naordinujú aj pri podvrtnutom členku, je to príklad!)) a tieto informácie vyjdú ako odborné odporúčania pre odbornú verejnosť, chcel by som vidieť toho doktora, čo by to ignoroval. A hneď vám do osobného portfólia pribudne ďalší liek- statín, čo vám síce zníži cholesterol, ale nabúra pečeň a po piatich rokoch ho hodíte do kontajnera. A takých prípadoch je veľa. V odbornej verejnosti sa vytvorila akási divná paranoidná atmosféra, ba až psychóza, kde sa každý bojí každého a tak radšej ten liek dá. Veď aj pán profesor to kázali, keď sa vrátili z dovolenky na Maldivách! Toto je naša najväčšia odborná tragédia- absencia zásadových a erudovaných autorít, ktoré sa dokážu aj k najmodernejším a najúžasnejším štúdiam postaviť kriticky a nezávisle a povedať- vážení toto nám netreba!!! Lenže taká autorita potrebuje byť ocenená legálne štátom, ako si zaslúži. Lebo o autority je bitka a vždy sa niekto nájde kto ich ocení.

Nuž a keď podľahnú odborníci, ťažko možno biť a viniť praktikov, ktorí sú často len konzumentmi rôznych odporúčaní a musia ich rešpektovať. Lebo imperatív znie- liečiť podľa najnovších poznatkov vedy! Ale my na to nemáme! Ibaže je politicky nekorektné chrstnúť to takto otvorene občanom do ksichtu.

Naopak, vykradnutá poisťovňa sa zahojí práve na nich- cestou primárnych a dá sa povedať že právne a systémovo najslabších ohniviek reťazca zdravotnej starostlivosti- praktických lekárov. Liekovú politiku na slovensku žiaľ neriadi štát, ale farmafirmy s výdatnou podporou odborných spoločností. Sieť zdravotníckych zariadení neriadi štát a potreba regiónov, ale zdravotné  poisťovne v súčinnosti so záujmovými skupinami, čo poväčšine nemajú so zdravotníctvom okrem bezbrehého zisku nič spoločné. Socialistická poisťovňa je teraz zrejme hrdá na svoj vynález, aký vymyslela bič na praktických lekárov. Že na to doplatia jej poistenci jej akiste neprekáža.. Lebo ak sú skoro všetky autá na trhu so spotrebou 6l/ 100 km, tak z nich úsporné na 4l /100 km urobíme veľmi ťažko. Isto, dá sa to. Chýbajúci benzín si môžeš dokúpiť za vlastné. Alebo choď 2 dni v týždni pešo, budeš zdravší. Alebo predaj auto a nebudeš potrebovať nijaký benzín. Nebudeš potrebovať nič. Prikrývaj sa perinou, akú máš. Takou, čo sa ti vojde do truhly.

Osobne som odporca polypragmázie. Ale viem, že sú aj takí pacienti, čo sa liekov sami domáhajú, lebo Mariši pomohlo hento a toto a ja to chcem. Lenže pacientom tie lieky pôvodne nespadli z neba. Nikto z nich netušil nikdy o nijakých nehorázne drahých statínoch, frakcionovaných heparínoch, antialergikách, antiastmatikách, antidiabetikách antibiotikách, o priam nekonečnom množstve liekov na vysoký tlak, z ktorých každý nový je len drahší a drahší. Je druhá vec, že si za mnohé choroby môžeme sami. Ale s tým sa malo začať a to už najmenej pred 27 rokmi. Lenže, dať tabletku je jednoduchšie a ešte jednoduchšie je ju užívať. A tak sme sa dostali niekam, pod os sacrum. Ešte by som to pochopil a útechou by mi bolo, keby to všetko malo nejaký zmysel. Ale nemá. Naopak, na kardiovaskulárne a nádorové ochorenia umiera čoraz viac Slovákov, napriek obrovskému množstvu liekov, ktoré skonzumujeme( či práve preto?). Prepracovali sme sa až číslu 500 úmrtí na 100 000 obyvateľov, čo je už silno alarmujúce. Opatrenie socialisticky vykradnutej poisťovne túto štatistiku akiste naďalej vylepší. No a pritom to zďaleka nie je koniec geniálnych opatrní, čo nás čakajú. Žiaľ, riešenie nenúkajú. Kdesi sa robí strašná chyba a mnohí tušíme kde. Lenže už je špina zažratá tak hlboko, že ju nevyperie ani kyselina sírová. Ďalší krok k eskalácii zdravotno- sociálnej genocídy?

Dopláca na to pacient, a ešte len bude. To sa budeme všetci diviť! Lebo ak si niekto myslí, že nebude brať lieky aby ušetril a potom si pôjde ľahnúť do nemocnice, tak sa silno mýli. Aby sme sa rozumeli- zatiaľ hovorím o poistencoch všeobecnej socialistickej. V stave najvyššieho zúfalstva pripravuje vytunelovaná inštitúcia zaviesť od 1.januára 2017 niečo, čo sa síce pripravuje asi 5 rokov, no pripravené to zďaleka nie je. Ibaže pokladňu poisťovne treba naplniť, aby bolo z čoho kradnúť pre vyvolených. Bude to tzv. DRG systém, ľudovo povedaná- platba na diagnózu. Inak veľmi dobrý vynález zúčtovávania zdravotných výkonov pre lôžkové zariadenia, ktorý dokáže objektivizovať prácu nemocníc, v zmysle nákladov a výkonov asi vo svete nič lepšie vymyslené nie je. Ale v slovenských podmienkach a slovenskom prevedení ako sa to chystá, to bude rana z milosti slovenskému zdravotníctvu priamo do zátylku. Ale to už je iný príbeh. A vlastne ďalší krok do bahna. Odpovedať však na otázku, či tu prebieha genocída by bolo ešte priskoro, ešte nevieme zďaleka všetko…