Vola aj keď hviezdami obsypeš, furt ostane volom. To je ruské príslovie. Minister obrany SR to asi nevie a rozdáva hviezdy ako zo svojho. Až sa človek bojí, že jedného pekného večera vyjde von a na oblohe bude len osamelý mesiac…
Poviete si, už ma tu nič neprekvapí. Ale prekvapí a to sa mi na našich politikoch páči. Nenudíme sa, ľudia majú čo čítať, blogeri majú nevyčerpateľnú studnicu inšpirácie. Ale vzápätí vám dôjde – prepánakráľa, to už im vážne iba toto chýba k spokojnosti? A či si budú uplatňovať aj výsluhový dôchodok?
Skoro každý, kto zbohatne, zatúži po moci. Moja skúsenosť je taká, že sú to hlavne tí, čo zbohatli nečestne. Lebo kto podnikal a nadobudol majetok čestne( poznám takých asi štyroch) ten vie aké je to nesmierne ťažké a dielo svojich rúk a umu si váži. Lenže našim politikom už nestačia ani prachy, ani moc. Túžia po vojenskej sláve. Nepríde vám to ako v nejakom kolektívnom blázinci? Načo sú prepytujem našim top politikom vojenské hodnosti? A prečo nedali nejakú hviezdu aj pánu Bašternákovi? Veď celý vlaňajší rok bol v domácej politike hlavne o ňom. Rozhodne by si aspoň rotného zaslúžil.
Nedávno som napísal, že škoda že pána Danka, predsedu Slovenskej národnej republiky( to sú jeho slová) nepovýšili na majora. Bol by z neho dobrý major Terazky a keby sa posnažil, vypracoval by sa na jeho úroveň aj mentálne. Lebo Terazky vôbec nebol sprostý, sedliackeho rozumu mal dosť. Veď spomínate – načo je Žižkovi palcát? Ľahký guľomet mu tam dajte… Skrátka pragmatik.
Ibaže major má len jednu hviezdu. Čo na tom, že ju má v zlatej ohrádke? Dnešné generácie aj tak už hodnosti nepoznajú a doba velí – rozhodujúca je kvantita, nie kvalita. A taký kapitán má hviezdy štyri. Neviem, prečo som videl fotku pána predsedu SNR kde mal na epoletách po tri.
Pána predsedu Slovenskej Národnej Republiky však vôbec nemusí mrzieť, že má formálne nižšiu hodnosť ako ostatní hviezdami osypaní… politici. Každý chlap, čo bol na vojne vie, že často nerozhoduje hodnosť, ale FUNKCIA! A tú on má veľkú.
V armáde existovali kedysi tzv. funkčné miesta. Ja som bol napríklad u rakeťákov. .71.protilietadlová raketová brigáda – PVOS mesta Prahy. Bol to veľký útvar o 3000 mužoch, sama elita. Nijaký Róm, nijaký trestanec, všetko utajené ako sviňa. Velil tomu istú plukovník zvaný Dusík a jeho dvaja zástupcovia boli – KAPITÁNI. O čo nižšie mali hodnosti od všetkých svojich podriadených v štábe – od majorov po podplukovníkov- o to väčšie boli hovädá. Lebo kompenzácia musí byť…
Zasa na druhej strane – náčelník zdravotnej služby brigády bol tiež len kapitán, MUDr. A mal z neho vetry celý štáb. Jednak – vzal si krásnu ženu, čo bývala na skvelej pražskej adrese vtedy – na Šafránce. Nosil dlhšie vlasy a mal ako jediný z brigády západné auto – starého Golfa. Ale- bol doktor a mohol písať akýkoľvek recept na akúkoľvek chorobu vrátane Norethisteronu( zrelšie dámy dobre vedia čo to bolo) a hormonálnej antikoncepcie. Však aj my jeho absíci. To boli nádherné časy, fakt! Nostalgia ako Brno. No kto by si chcel pohnevať kapitána, čo predpisuje vojandám, alebo manželkám dôstojníkov , prípadne inak použiteľným dámam norethisteron a antikoncepciu?.
Takže, to vôbec nie je tak, že kapitán je šarža medzi ho…..mi a h…o medzi šaržami. Kapitána si treba vážiť, lebo z každého raz môže byť major. Alebo Jánošík…
Záložákov, čo majú dôstojnícke skúšky povyšujú v zálohe podľa mne neznámeho kľúča. Ja som už tiež kapitán v zálohe, ale dlho som na to čakal. Medzi nami- dostal som to tiež tak po haluzi. Dostal som pred rokmi z Vojenskej správy predvolanie že mám si prísť osobne prevziať na OVS tzv. PR. Vravím si, to môže byť jedine povyšovací rozkaz, reku konečne , však som sa načakal. Ale ono to nebol povyšovací ale Mobilizačný Povolávací Rozkaz. Vraj sa v čase mobilizácie mám hlásiť v Oščadnici na píle. Čo vám poviem, sklamanie bolo obrovské. Keď ma tam tak videl môj známy a kamarát pplk., vraví mi reku- čo si taký smutný? Ale toto a toto, hovorím mu. A máš tu, reku vojenskú knižku? Nuž mám, samozrejme. Tak davaj sem. A napísal mi tam rovno že kapitán v zálohe a dal štempeľ cez pol strany. Bol som vtedy poručík a on pokojne preskočil nadporučíka a rovno kapitán. O dva týždne som išiel na manévre. Nie som ja nakoniec tak trochu ako kapitán Danko? Tiež tak po haluzi… Prekristapána, nie som ja nakoniec ako tí naši politici? No to je nadelenie…( To je parafráza poručíka Mazureka) Čoskoro mi vyprší branná povinnosť a to ma mrzí. Bojovať proti Rusom v Litve, či v Poľsku bol vždy môj sen. Ale sú aj dôležitejšie veci ako strašne nebezpeční Rusi v Rusku. Napríklad choroby. Alebo..Už ma nič nenapadá. Dnes iba toľko, že neslobodno podceňovať kapitánov.