jozefmarec

A tento poznáte? Príde deduško k lekárovi a vraví mu- pán doktor, ja mám veľký zdravotný problém! A čože vás trápi deduško, účastne sa opýta pán doktor. Nuž, čo by ma- každé ráno o šiestej mávam stolicu! Ale deduško , veď je to super, koľko ľudí by malo rado denne o šieste stolicu! Ja viem, pán doktor, ale keď ja sa budievam o siedmej…
No bradatý vtip, asi aj negustiózny a nevhodný. Ale nemenej tak nevhodné je celé to, čo chcem napísať.
Takže – na najbližší rok by sme mali prihlásiť top manažment Všeobecnej zdravotnej poisťovne ako kandidáta na Nobelovu cenu za medicínu. Objavili totiž, že používanie plienok u seniorov kvôli inkontinencii moča, alebo stolice, alebo- najčastejšie pod obojím, nie je záležitosť zdravotná, ale spoločenská! A preto by si mali plienky kupovať rovnako tak, ako rodičia kupujú plienky svojim deťom. Nechám teraz bokom, či by epochálny vynález vznikol aj vtedy, keby nebola oná inštitúcia kriminálnym spôsobom vytunelovala samú seba.
Tak sa z tých našich starkých teda vykľuli pekní vykukovia. Zatiaľ čo my sa mesačne skladáme na zdravotné poistenie, oni sa spoločensky vyžívajú a robia svoje potreby do plienok, čo je, uznajte, nehoráznosť! A ja som si myslel, že ma v tomto štáte a hlavne v jeho zdravotnosociálnej oblasti už neprekvapí nič. Zisťujem však, že priestor na prekvapenia je na Slovensku obrovský ako od rovníka po Alfa Kentauri, ergo, nikto mu na koniec nedovidí.
No, myslím si, že toto nemohol vymyslieť zdravotník, lebo ak áno, tak sa hanbím aj za neho. Verím, že to vzniklo v nejakej zadubenej prvoplánovej úradníckej hlave, lebo prepáčt pri vašom vzdelaní, ale porovnávať úlohu a význam plienok u seniora a u dieťaťa môže iba štepený idiot.
U detí sú plienky nevyhnutnou súčasťou života, vývojovou záležitosťou, ktorá nemá súvislosť so zdravotným stavom , ale so stupňom psychomotorického vývoja a neskôr vývoja sociálnych zručností, kam patrí aj uvedomovanie si funkcie vlastných zvieračov konečníka a močového mechúra a potreba udržať svoje oblečenie v čistote pýtaním sa na nočník. Potreba nosiť plienky u väčšiny detí postupne zaniká a v období cca 2,5 až 3 rokov je už 90% detí schopných cítiť blížiacu sa potrebu a reagovať na ňu.
Na druhej strane – používanie tzv. inkontinenčných pomôcok- plienkových nohavičiek a plienok u seniorov je vždy výsledkom chorobného procesu a preto ich indikácia je vždy zdravotná. Sotva ich kto nosí pre potešenie, príčiny procesov, ktoré vedú k neschopnosti udržať moč a stolicu sú však veľmi rozmanité a necítim sa kompetentný všetky vyratúvať. Jedno však je isté – takmer všetkým starkým priniesli tieto pomôcky úžasné zlepšenie kvality života, zvýšenie mobility v okolí a menšiu záťaž pre personál. Len úzko zainteresovaní odborníci vedia, koľko žien napríklad trpí už od relatívne mladého veku inkontinenciou moču po neodborne vedených pôrodoch per vaginam. Bez plienkových nohavičiek, resp. plienok na mieru by bolo ich zaradenie do spoločnosti prakticky nemožné. Takto sú mnohí používatelia inkontinenčných pomôcok plnohodnotnými občanmi, zaradenými do pracovno- spoločenského života bez toho, že by niekto o ich probléme vedel. Napriek tomu nemôže nikto povedať, že je to pre nich záležitosť spoločenská, nakoľko nutnosť nosiť plienku vyvolal chorobný stav a nie sociálna situácia!
Áááávšak. Aj táto palica má dva konce a keď sa povie A, treba povedať aj B. Treba povedať, že mnohých inkontinentných si „vyrobilo“ zdravotníctvo samo. Krátky príbeh- mal som v nemocnici staručkého príbuzného. Bol však plne kontinentný, nemal problém ani so stolicou, ani s pomočovaním. Mal však smolu, že bol imobilný, lebo mu operovali bedro. A tak sa raz pýtal na záchod, prosil sestru aby mu tam pomohla, aspoň na pojazdnú misu. Sestra mu hodila plienku a odvrkla – urobte si to do plienky. A šla fajčiť a bolo vymaľované. Starkému teda neostávalo iné, len si urobiť „veľkú“ do plienky. Dva týždne sa z toho nevedel spamätať. Bol to hrdý muž, úspešný a mocný chlap. Lenže staroba mu ubrala na samoobslužnosti, nie však to tej miery aby prišiel aj o vlastnú hrdosť a aké – také sebavedomie. To, že ho sestra, mimochodom prezidentka regionálnej SKSaPA doslova donútila sa pos….ť mu ubralo aj poslednú štipku ľudskej dôstojnosti, ktorú si úzkostlivo strážil aj napriek nepriazni osudu a vysokému veku.
A situácia je to celkom bežná. Aj keď som zdravotník, poznám( možno práve preto) dosť starkých, ktorí prišli do zariadenia ako čistotní a kontinentní, hoci bez možnosti samostatného pohybu a odišli stade „ zaplienkovaní“. Lebo toto je zrejme tiež náplň tak ospevovaného „ vedeckého“ odboru ošetrovateľstvo. Je X pacientov, ktorí bez problémov udržia svoje zvierače funkčné, problém je však dostať sa k toalete. A keďže je personálu málo, lebo sa šetrí, nemá mu kto na to WC pomôcť. Ja netvrdím, že to má robiť sestra. Ale tiež si nemyslím, že vysokoškolsky vzdelaná sestra má vyriešiť problém ťažko mobilného človeka tým, že mu hodí plienku a odporučí mu aby sa pos…l.
Nie všetci seniori sú dementní, a nie všetci majú nejakú poruchu vedomia. Naopak, mnohí si do vysokého veku udržiavajú duševnú sviežosť a zakladajú si na svojej ľudskej dôstojnosti, aj keď je to v slovenských zariadeniach veľmi ťažké. Tým, že ich bezcitný personál núti používať plienky, namiesto aby im zabezpečil prirodzené vyprázdňovanie aké vzhľadom na svoj stav ešte zvládnu, ich o zvyšky pocitu ľudskej bytosti pripraví a keď bude hocikto z nás kadiť a cikať do plienky týždeň – dva, tak sa stane inkontinentným naozaj.
Takže pokiaľ poisťovňa chce robiť opatrenia tohto druhu, mali by revízni lekári v spolupráci s geriatrami, urológmi a neurológmi, prípadne psychiatrami prísne skúmať, kto inkontinentný naozaj je a kto je inkontinentný umelo, lebo personálu sa nechce, alebo nestíha poskytnúť pacientovi, či klientovi aspoň základnú ľudskú potrebu. Kedysi čosi takéto prakticky neexistovalo. Boli podložné misy a boli ležaté poháre na moč – bažanty.
Mal som vždy tendenciu zastávať sa sestier a tvrdil som, že dobrú sestru treba vyvážiť zlatom. A to nebol žiaden vedecký odbor ošetrovateľstvo a neboli plienky pre dospelých ani nič podobné. Sestry makali a presne vedeli, čo majú robiť aj bez vysokých škôl, či dokonca doktorátov. Dnes je však iná doba a ja musím s veľkým zármutkom v srdci nostalgicky snívať o šikovných sestričkách bez doktorátov, s čepcami a bielymi naškrobenými zásterami, peknými nohami a milým úsmevom. Samozrejme, nehádžem všetky do jedného vreca, lebo mnohé sú aj dnes také. Ale že majú na svedomí isté percento ( netrúfam si odhadnúť či 10-20%) iatrogénne ( vinou zdravotnej starostlivosti) vzniknutých inkontinencií u seniorov je istá vec a nikto ma nepresvedčí o opaku.
Z tohto pohľadu sa mi opatrenie VšZP teraz nezdá až tak úplne debilné. Je v ňom zrniečko racia, žiaľ, autori toho klenotu o ňom nevedia a ani ním neargumentujú. Značí to jediné – že politickí nominanti – ako vo všetkých oblastiach nášho života, vedia o odbore, ktorý majú riadiť veľmi málo, alebo nič.
Predstava, že inkontinentní pacienti vyjdú do ulíc bojovať za svoje práva sa mi zdá morbídna a groteskná. Ale keď sa tak nad tým zamyslíte, že ešte aj túto formu občianskeho protestu majú nedostupnú…
Však majú na výber. Kúpia si plienky- cca 60 e na mesiac a budú menej jesť. A keď budú menej jesť, budú menej – potrebovať plienok. A tak sa to nakoniec vyrovná samo. Tak načo okolo toho taký humbug.