jozefmarec

Už roky stresuje a terorizuje občanov mesta a tranzitných cestujúcich extrémne komplikovaná dopravná situácia v meste a blízkom okolí. Zo všetkých strán nekonečné kolóny, kde uviazli náhodní cestujúci, ale hlavne obyvatelia Kysúc zo všetkých smerov, ktorí cez mesto prechádzajú alebo v ňom pracujú, či obyvatelia mesta samotní. Bezmocnosť, hnev, frustrácia ako denná dávka negatívnych emócií, podávaná 2 x denne najmenej nielenže pripravuje ľudí o radosť zo života, oberá najmenej o dve hodiny voľného času denne, ale rozhodne sa podpisuje aj na ich zdraví. Fixácia stresu a frustrácie v dlhodobejšom horizonte, stačí aj mesiac dva – a máte hypertenziu, ktorá sa postupne fixuje…
Čadca má polohu, ktorá ju predurčovala do pozície dopravného uzla mimoriadneho, dovolím si povedať že európskeho významu. Kotlina v ktorej leží je totiž asi ako jediná ne celých Kysuciach otvorená na všetky svetové strany prirodzenými koridormi ako stvorenými pre dopravné cesty. A navyše v tesnej blízkosti hraníc dvoch samostatných štátov s čulým obchodným stykom so SR
Z malej valašskej osady, ktorá ešte v 70.rokoch 19.storočia narástla postupne na ledva nejakých 6000 obyvateľov( mimochodom, Turzovka mala vtedy už vyše 10 000) a to ešte viac ako polovica bývala v horských samotách, sa vybudovaním tzv. bohumínskej železnice( Košice – Bohumín) v poslednej štvrtine 19.storočia, ktorá prechádzala cez Čadcu a neskôr jednokoľajky Čadca -. Makov a a Čadca – Serafínov začala vzmáhať na dôležité centrum Kysúc. Obchodné, administratívne, priemyselné a začala rasť aj populačne. Železnice síce vzali robotu furmanom a pltníkom, ale boli obrovským rozvojovým impulzom.
Za socializmu sa infraštruktúre v meste a okolí prílišná pozornosť nevenovala, s výnimkou štátnej cesty I/11. Samozrejme, ak nerátam zničenie centra mesta nenahraditeľnej historickej hodnoty( napr. fara, kde zasadala v roku 1848 štúrovská SNR) cestou I. triedy I/11 priamo popred Mestský dom, lebo niekoľko vplyvných čadčianskych rodín odmietlo pôvodne navrhovanú trasu cesty cez ich domy a pozemky…
Kolóny, smrad, prach a hluk trvali až do roku 2005, lebo na ceste vedenej ako Námestie slobody bolo na úseku asi 150 metrov 5 prechodov pre chodcov. V roku 2005 bol odovzdaný do prevádzky vyše 600 metrový jednotubový tunel Horelica – Bukov, ktorý síce Námestie slobody odľahčil, ale presmeroval neuralgický uzol o pár metrov na sever- tunel s prípojnou komunikáciou zasa len končili v meste, priamo v strede. Navyše – na neuralgický úsek medzi dvomi mostami ( Námestie slobody a Májová ul) boli ešte napojené svetelnými križovatkami obslužné komunikácie dvoch obchodných centier, pričom hlavne tá pri K. je celkom proti zdravému rozumu a nenapáda ma nič iné, len akože ten, kto ju povolil musel riadne dostať do kapsy. Nuž a aby toho nebolo málo, tak hned za touto križovatkou je železničný prejazd Čadca – Makov, kde síce už nechodí ani polovica vlakov ako kedysi, ale keď ide mašinka, tak sa stojí 10 minút, bez ohľadu ako si blikajú semafory asi 30 metrov za ňou.
A cez takto „úspešne“ vyriešený stred mesta ide tranzit na Poľsko a ČR. Prepáčte že neviem celkom presne, ale sú to asi dve desiatky tisíc áut, z čoho určite najmenej 70% sú poľské kamióny. Nuž a vodič z Kysúc by o disciplíne a zdravom rozume poľských kamionistov mohli hovoriť dlho. Aj tí mŕtvi tam popri ceste. Prejazdy na červenú sú tým najmenším priestupkom…
Preťažené je celá cesta I/11, cestovať po nej v špičke je horor, „fox on the run“. Nie nadarmo si vyslúžila prezývku cesta smrti, keďže za desať rokov tu zahynulo pri nehodách skoro 40 ľudí, čo je suverénne najviac na Slovensku. Lebo situácia so zahusťovaním dopravy sa zhoršuje, ale dopravná infraštruktúra sa nerieši dostatočne pružne podľa vývoja dopravy. hoci funckionárov, ministrov, pána župana a poslanca za región v NR SR už bolia ruky od poklopkávania rôznych kameňov. Sprejazdnenie pol profilu tzv. D3- slávnej cesty čo začínala na lúke a končila v lese medzi obcami Svrčinovec a Skalité nevyriešilo vôbec nič, iba k horšiemu, lebo leží za neuralgickými miestami kysuckej dopravy- centrom Svrčinovca a Čadcou. Nechápem, načo sa tu boli vôbec politici ukazovať a strihať tú pásku, lebo občanov to akurát ešte viac naštvalo.
Na to, akú mali Kysuce vďaka polohe Čadce perspektívu rozvoja vo všetkých smeroch a aký tu mohol byť skoro raj na zemi, sa pre tento región urobilo pramálo a aj to málo sa ešte skomplikovalo. Výsledok? Priemyselný park v Čadci je už 13 rokov len fikcia a len idiot by tu išiel vo väčšom podnikať pri takejto dopravnej obslužnosti! Mesto sa vyľudňuje, život v ňom je kvôli doprave a vyplývajúcim konzekvenciám čoraz ťažší a menej prívetivý. Skôr však, než sa pustím do politikov treba povedať, čosi z histórie.
Trasovanie cesty I/11 mimo centra Čadce- dnes Námestie Slobody, ktorú trasu si vybrali samotní Čadčania a padli jej za obeť neoceniteľné historické pamiatky, plánovali už komunisti. Už v 60- tych rokoch bola naplánovaná preložka tejto cesty I. triedy v trase čo najbližšie k železnici( neskôr tzv. červená varianta) V celej oblasti viacerých spomínaných osád bola dlhodobá stavebná uzávera, ktorú však občas niekto politicky alebo finančne prelomil, napr. istý bývalý poslanec NR SR.
Potom nastali dva veľké problémy- posudzovanie vplyvu na životné prostredie EIA – MŽpSR vypracovalo štúdiu pre spomínanú preložku, vedenú oficiálne už ako polovičný profil D3. Lepšie povedané – vypracovalo štúdie tri. Prvá červená bola vlastne pôvodná trasa, navrhovaná už komunistami, potom ešte modrú a zelenú variantu posúvané vyššie a vyššie do úbočia Drahošanky. Samozrejme, ani jedna nevyhovovala všetkým a boli z toho hádky, nevraživosť a hriech. Keď už sa nakoniec vyriešilo územné rozhodnutie, druhý problém bol cena nehnuteľností za ich výkup. Štát trval na trhovej hodnote, čo bolo jasne pre majiteľov starších domčekov likvidačné. Mesto nakoniec pomohlo občanom tým, že dostali cenu reálnu, so zohľadnením vtedajších nákladom na stavbu RD, čo dotknutým rodinám pomohlo.
Avšak ak nemali vôľu občania ku kompromisom, mali úradovať politici. Múdri a rozvážni odborníci, ktorí by odhadli nárast hustoty dopravy, dopad infraštruktúry na rozvoj regiónu, ktorý chcel komunistický prezident Novotný zalesniť a ktorému sa ešte začiatkom 21.storočia konečne črtala šanca, že sa zbaví nálepky „prdel sveta“ a najchudobnejšieho regiónu Slovenska. Turistický a priemselný raj bol na obzore. Vtedy tu ešte bola príroda, kvalifikovaná pracovná sila – hlavne strojárska, predovšetkým vďaka Tatrovke, ktorú neskôr vytunelovali a zložili miestni „podnikatelia“. Vtedy sme ešte mali vari aj 5 poslancov v NR SR, mali sme aspoň 6 štátnych tajomníkov ba aj ministra a ak už to nebolo v strategických zámeroch celej vlády, mohli pomôcť rodáci. Tak ako pomáhali Orave, východu Slovenska. Lenže naši top prepytujem politici sa potrebovali iba nabaliť a niektorí už ani nevedia, kde je ich rodná. Toť, Kysučania… Raj sa nekonal a nekoná a ani konať skoro nebude.
Pravda je, že sa vlády na Kysuce vykašlali. Volili sme žiaľ samých darebákov, ktorí si tu chodili po hlasy ako do samošky a potom sa na nás na 4 roky vyflákli. Pripadá mi to, že Mečiarova( s výnimkou prevej) a Ficova vláda(y), ktoré tu vždy mali najviac hlasov to tu neriešili, lebo tu nemali vlastné záujmy a pravica nás trestala za to, že sme volili Fica a Mečiara. Diaľnice všeobecne sa stali predmetom (nielen) politického biznisu, šermovalo sa nimi, vydieralo, kupčilo.
Výsledkom je kopu trápností( blokády, strihanie pások, poklopkávania kameňov) ale hlavne neúnosná a bezperspektívna situácia v kritických bodoch Horelica- Čadca- Svrčinovec, nakoľko prípojka tzv. diaľnice D je až ďaleko za obcou, takže vôbec nič nerieši.
Zaujímavé však je, že každá vláda sľubovala. Fico tvrdil, že diaľnica tu bude v roku 2010. vyzerá to, že sa sekol o najmenej 12-15 rokov! A tak podobne. Od otvorenia tunela Horelica – Bukov sa pre vyriešenie kritickej situácie neurobilo skoro nič. Resp. príliš , ba veľmi málo na to, ako dlho je už situácia kritická. Ale čo je najhoršie – a včera sme na Krajskom zastupiteľstve v Žiline dostali podklady, kde sa už otvorene píše čo? Že nieto peňazí a treba otvoriť dlhovú brzdu. Vydieranie občana na doplnenie vyprázdňujúcich sa válovov pre koaličnú verchušku a jej krstných otcov. Osobne ma veľmi mrzí, že som dňa 6.5. na Krajskom zastupiteľstve podporil poslaneckú výzvu v žilinskom krajskom zastupiteľstve na otvorenie dlhovej brzdy. Tento bod však nebol v programe, bol nám daný tesne pred rokovaním, aby sme sa nemohli pripraviť na masírovanie mozgov pánom Chomom, Blanárom a ďalšími. Hlasovala aj pravica, tak som sa nechal strhnúť emóciami, lebo veľmi chcem, aby tá cesta bola. Žiaľ, nedošlo mi, že to si koalícia robí prípravy na otvorenie ďalšej zlatej bane. Podľa všetkého však peniaze na výstavbu byť museli, keď sa Fico kasal, že to bude do 2010 hotové. Alebo len ako obyčajne táral do vetra v nádeji, že mozog ovčana- voliča si to aj tak neuchová?
Reálne je situácia taká, že jediný z kritických úsekov, kde sa pracuje je úsek Čadca Bukov – Svrčinovec, ktorý po dokončení uľahčí obci Svrčinovec. Za tri a pol roka. Ostatné úseky na ceste I/11 sú v nedohľadne a tak nás tu čakajú 4 preťažké roky. Samozrejme za predpokladu , že sa uvoľní dlhová brzda, ako nám to deklaruje aj dokument, ktorý včera obdržali poslanci KZ v Žiline. Vydieranie na pokračovanie, tvrdenie že bez zákona o dlhovej brzde nebudú financie. Ale ony už boli? Kde sú, je jasné. Na Bahamách, Kajmanoch…
Všetci, ktorí viete a tvrdíte, že by sa to dalo aj inak, ako že máte pravdu, máte jednu chybu- nie ste vo vláde. A ak sa raz vláda rozhodne, že tie peniaze vezme, tak ich vezme z dlhovej služby. A už môžeme potom len špehovať, kam všade a koľko sa plytvá. Lebo plytvá sa katastrofálne.
Občanom Čadce a okolia radím len jedno- obrniť sa trpezlivosťou, využívať autá na prepravu viacerých osôb. Využívať vlaky, bicykle, kone… Odklonenie tranzitnej nákladnej dopravy nie je priechodné, česká strana nesúhlasí. Tranzit cez Kysuce totiž nie je vecou Kysúc, má ďalekosiahly zahranično ekonomický dosah pre Poliakov aj Čechov.
Vinu na tom, čo sa stalo nesú všetky doterajšie vlády, snáď okrem prvej Mečiarovej, keď sa začala robiť preložka cesty I/11 cez tunel Horelica. Potom sa na Kysuce nadlho všetci vykašlali a dopravný uzol Čadca sa riadne zauzlil. A o to horšie sa bude rozpletať, ako všetko, čo sa zanedbá. Maďarský minister dopravy SR povedal, že zápchy ho nezaujímajú, že je to vec polície. Alebo guttalaxu…
možno by sa to dalo využiť v cestovnom ruchu. Chcete si postáť v kolóne a obdivovať krásu zdevastovanej kysuckej prírody? Príďte k nám, do Čadce. Alebo nejako tak. Potím sa z tej predstavy…