jozefmarec

Tento článok v žiadnom prípade nemá rasový podtón. Je motivovaný vyslovene dôvodmi odbornými a chcel som ho napísať(samozrejme s iným nadpisom) už dávno, keď sa v našich bazénoch ešte nekúpali zahalené moslimské ženy. Avšak pomaly už bežný jav, napr. v Čechách moje rozhodnutie akceleroval, pretože ide o problém výsostne zdravotný.
Do vody, ktorú používame sa bežne pridáva chlór. Má pre výrobcu( úpravcu?) vody niekoľko výhod. Je lacný. Ani na dlhých trasách vodovodov sa nijako nerozkladá, je stabilný. Účinne zabíja patogénne baktérie v minimálnych množstvách, jeho aplikácia do vody je technologicky jednoduchá a nenáročná na údržbu. Hovoríme zatiaľ o vode pitnej. Sú aj iné spôsoby debacilizácie pitnej vody? Sú. Ozónizácia, ultrafialové žiarenie. Sú však nepomerne drahšie ako chlórovanie.
A ako je to s tým chlórom v pitnej vode? Podľa môjho názoru sa škodlivosť plynného chlóru vo vode značne preceňuje, hoci ho sprevádza temná aura bojového plynu, ktorý na talianskej Piave zabil v roku 1917 desaťtisíce vojakov. Chlór je totiž látka telu vlastná. Jeho atómy s nadbytočným elektrónom v obale sú nositeľmi záporného elektrického náboja( ionizované) a sú v pomerne vysokých koncentráciách prítomné v ľudskej plazme ako základný a potentný vyrovnávač elektroneutrality kladne nabitých iónov draslíka, sodíka, vápnika atď. Aby sme sa rozumeli- okrem iných biochemicko- fyzikálnych dejov je jedným zo základom stability vnútorného prostredia, správne činnosti svalov, nervov, srdca a mozgu elektroneutralita. Koľko je kladne nabitých atómov v objemovej jednpotke plazmy, toľko musí byť aj záporne nabitých, inak hrozia závažné poruchy funkcii. Chloridový anión je základný záporný atóm(ión).
Isteže, oponenti budú šermovať zasa štúdiami o rakovine hrubého čreva, ateroskleróze, atď. Nechcem to nejako podceňovať, či znevažovať, je fakt že tieto choroby sú na vzostupe, treba však povedať že aj u ľudí, čo v živote chlórovanú vodu nepili. Pravdou však je, že chlórovaná voda zrejme naozaj zvyšuje výskyt nádorov, alergií, degeneratívnych ochorení. Ale nie je to vina chlóru.
A tu sa dostávame konečne k styčnému bodu, ktorý nás privedie aj k problematike nadpisu.
Chlór totiž ochotne reaguje s organickými zlúčeninami, ktoré sú prítomné vo vode a vytvára veľmi nebezpečné a toxické zlúčeniny – chloramíny a trihalometány. Plynný chlór totiž zabíja baktérie, vírusy, huby, plesne. Nádrže na pitnú vodu sú otvorené sústavy, väčšinou biotopy vodných živočíchov a flóry- riasy, trávy, napadané organické zvyšky lístia, ryby, vtáky, larvy hmyzu obojživelníky. Keďže ide väčšinou o vodu stojatú, nemá schopnosť samočistenia a tak obsahuje kvantum biologického materiálu. Ja predpokladám a verím, že ešte pred chlórovaním sa voda týchto biologických zvyškov aspoň čiastočne zbavuje ja neviem, napr. odkaľovaním, filtrovaním, to vedia odborníci.
Voda v bazénoch však touto technológiou neprechádza, pritom organických zvyškov v nej musí byť na mraky. Zoberme si len bežných návštevníkov, s čím všetkým vstupujú do bazénov, lebo letmé opláchnutie sa v sprche, to je skoro nič. Takže – kožné čiastočky- epitélie. Vlasy a chlpy z rôznych, nie priam najčistejších častí tela. Miliardy baktérií z nášho kožného krytu, výlučky mazových a potných žliaz. To všetko sa uvoľňuje do bazéna behom pár minút. Veľkou chybou bolo zrušiť povinné kúpacie čiapky, lebo vlasy vo vode sú veľký problém. K situácii neprispievajú ani dlhé mužské plavky – bermudy, lebo spod nich sprcha vonkoncom nezmyje, čo by mala. Nuž a hlavným motívom, prečo som chcel už dávno toto napísať bol pomerne negustiózny zážitok z istého vychyteného welness.
Je dávnejšie známe, že malým deťom do 18 mesiacov sa vôbec neodporúča kúpanie a plávanie v bazénoch. Oslabuje to odolnosť dýchacích ciest, deti trpia na zápaly uší a recidivujúce ochorenia priedušiek. Lenže dnes rodičia musia s deťmi skúsiť všetko, inak by neboli predsa kúloví, keby sa už s polročným bábätkom netrepali do bazéna plného ľudí. Ktosi vymyslel vodotesné plienky. Že vraj vodotesné. Neverím, že sa voda nedostane až na telo dieťaťa a nevymyje z plienky časť moču. A videl som raz, ako sa dieťatku plienka odlepila a priamo medzi kúpajúcich vypadlo z nej do bazéna hovienko! No, môžete ma teraz ťahať do bazéna, v ktorom sú deti s „vodotesnými“ plienkami!!!
ale toto nie je ani o ohľaduplnosti a zdravom rozume. Toto je o následkoch. Takže.
V preplnených bazénoch je vysoká koncentrácia organickej hmoty. Navyše, dávky chlóru vo vode sú jednoznačne vyššie , ako vo vode pitnej. A stane sa niekoľko nepríjemných vecí.
Časť chlóru reaguje s týmito organickými hmotami a vznikajú pomerne vysoké koncentrácie trihalometánov, konkrétne chloroformu. A množstvo chloramínov. Tie pôsobia na kúpajúcich jednak vo vode, a keďže sú prchavé, tak aj v ovzduší bazéna. Prchavý je však aj chlór a uniká z vody. Čiže, na rozdiel od konzumentov chlórovanej vody, ktorý dýchajú chlóru úplne zanedbateľné množstvá, kúpajúci sa ho dýchajú nepomerne viac. A v kombinácii s organickými zlúčeninami chlóru, ktoré som opísal, je katastrofa hotová. Hlavne ak ide o uzavreté wellness s nedostatočným vetraním a vysokou koncentráciou ľudí v bazénoch či v jakuzi.
Chlór a jeho zlúčeniny- chloroform a chloramíny sú tak v ovzduší v relatívne veľkých koncentráciách tesne nad hladinou najviac. Veď to tam niekedy je aj cítiť- mnohí si ešte pamätáme časy, keď v školách z času na čas súdružka upratovačka umyla chodbu roztokom chloramínu, ako to smrdelo. Tento pach dnes skúsený nos zachytí u mnohých uzavretých bazénov. Všetky tieto agensy majú zhubný vplyv na sliznice dýchacích ciest. Chlór samotný dráždi k zvýšenej produkcii hlienu, ktorý následne môže infikovať. Vdychované chlorované organické zlúčeniny a chlór samotný narušujú integritu sliznice dýchacích ciest, obnažujú sa citlivé nervové zakončenia a bunky schopné spustiť alergickú reakciu. Zvýšená dráždivosť týchto štruktúr vedie k náchylnosti na prieduškovú astmu, ktorá nemusí byť zavinená len alergickým procesom. Hovorím tu samozrejme o prípadoch opakovanej dlhodobej expozícii chlórovaných zlúčenín v bazénoch. Keď sa idete párkrát do roka okúpať, je riziko samozrejme menšie, avšak napríklad je zarážajúci ale pochopiteľný vysoký výskyt astmy u profesionálnych plavcov. Pri výskume na OH v Pekingu tvorili medzi astmatikmi- olympionikmi plavci až 20%, čo je v pomere k absolútnym počtom športovcov veľmi vysoké číslo.
Nuž a vrátim sa k tým burkam. Vo svetle toho, čo vieme o reakcii chlóru s organickými zvyškami, je taká burka pravdepodobne hotová organická bomba! Žiadna sprcha nezmyje to, čo sa ukrýva pod ňou a hoci nespochybňujem hygienické návyky pravoverným moslimských žien, pochybujem, že sa pred vstupom do bazénu dôkladne poumývajú kde treba a dajú si čistú burku. Neviem či nosia a akú spodnú bielizeň a ďalšie veci. Prepotený odev, plný organických čiastočiek kože, vlasov, chlpov, sekrétov, mazu a potu a v tomto vliezť do bazéna by bolo úplne negustiozne, aj keby sme nevedeli o trihalometánoch a chloramínoch.
Veď chlór to všetko vyničí, poviete si. Nuž, vyničí jeho koncentrácia v bazénoch musí byť vyššia ako v pitnej vode. Orgány hygienickej služby by ju mali pravidelne merať a kontrolovať. Rovnako tak však existuje norma na obsah trihalometánov vo vode a tá by sa mala tiež sledovať, pri jej prekročení by mala hygiena zasiahnuť a prevádzkovateľ bazéna urobiť opatrenia.
Ak sa však bude prítomnosť oblečených osôb vo verejných bazénoch politicky korektne zakopávať pod koberec, prípadne sa normy na obsah organických chlórovaných látok politicky korektne zvýšia, zarábame si na ďalšie zhoršovanie zdravia populácie. Nemám žiadne ilúzie…
Ale nielen burky. Je dosť opatrení, ktoré by bolo vhodné urobiť. Zakázať dlhé plavky- bermudy, zakázať vstup do bazéna deťom s tzv. nepriepustnými plienkami. Ako som spomínal, pobyt v bazénoch neprináša dieťaťu okrem okamžitej radosti žiadne zdravotné benefity a patrí medzi základné odporúčania k prevencii opakovaných ochorení dýchacích dieťa do bazénov nevodiť. Každý človek pri vstupe do bazéna by sa mal dôkladne osprchovať mydlom, hlavne na intímnych miestach a s výnimkou Fantomasa by mala byť povinná plávacia čiapka. Počet osôb v bazéne by mal prevádzkovateľ obmedzovať, zabezpečovať rýchlejšiu výmenu vody a dostatočné odvetrávanie. Osoby vstupujúce do bazénov by mali byť očistené od rôznych krémov, hlavne opaľovacích.
Sú to možno veci pre politikov celkom bezvýznamné, veď v mene politickej korektnosti sa tolerujú iné hrôzy. V tomto prípade však máme na výber. Ťažko čakať, že voda v bazénoch sa bude dezinfikovať inak ako chlórom, lebo tu sa nehodí ani ozón – tiež je škodlivý a dráždivý ak sa dýcha.
Máte však právo, keď si zaplatíte drahú vstupenku do wellness, užiť si ho tak, aby čo najmenej ohrozovalo vaše zdravie. Pokiaľ budú prevažovať javy nežiadúce pre verejné chlórované bazény, nemusíte tam, ísť.
Verím, že raz bude povinné zverejňovať aj obsah trihalometánov vo vode, a vy sa môžete podľa toho zariadiť. Že sú to silné kancerogény svedčí aj fakt, že muži , ktorí sa pravidelne kúpu vo verejných chlórovaných bazénoch majú až 2,4 x vyšší výskyt najzhubnejšieho nádoru aký existuje – malígneho melanómu. Je možné, že nás čaká návrat k prirodným kúpaliskám – bagroviskám, jazerám, riekam. Každopádne by sa však mali pravidlá správy verejných chlórovaných kúpalík sprísniť a potom hlavne dodržiavať. That´s all, volks!