Založ si blog

Detský úsmev ako živá voda. .. alebo dvojročné dieťa do jaslí?

Deti to mali v každej spoločnosti najťažšie. Kedy viac, kedy menej – vždy boli outsidermi a najslabším článkom spoločenskej reťaze. Akoby sa na ne nevzťahovali zákony, akoby dieťa nebolo plnohodnotný človek. Nuž, podľa niektorých kritérií možno ešte nie je ale je to ľudská bytosť a keď už, je to tiež občan, zapísaný v matrike. Deti trpeli najviac počas vojen i v mieri, trpeli vinou spoločnosti aj rodičov, škôl, trpeli zneužívaním, bitkou, hladom pohŕdaním, zanedbávaním.
A trpia aj dnes a aj na Slovensku. Bola by to dlhá pesnička. Je paradoxom doby, že zatiaľ čo telesná, somatická medicína robí výrazné pokroky, spoločnosť robí míľové skoky od stavu, ktorým by deťom zaistila optimálne zdravie psychické. Také, ktoré by zaistilo duševný a sociálny vývoj jedinca schopného „ normálneho“ bežného života, ktorým by naplňoval svoje vlastné potreby, potreby svojich blízkych a prípadne potreby spoločnosti. Robí sa to v predstave, že veď je to len dieťa, ktoré všetko pretrpí, všetko znesie, poplače si a bude. Poplače si a bude … všeličo, čo sa neskôr nemusí prejaviť práve pozitívne.
Psychologický vývoj detí v prvých troch rokoch života sa len málokedy berie do úvahy, málokedy s ním počítajú rôzne projekty ale i bežná denná prax. Veď je to len decko. A to žiaľ niekedy platí aj o profesionáloch – detských zdravotníkoch, pedagógoch aj špeciálnych pedagógoch…
Ale chýba lávky. Práve v tomto období, ba povedal by som že už aj skôr, čiže v maternici, prechádza psychický vývin dieťaťa najbúrlivejšími zmenami v živote ľudskom vôbec. Treba povedať, že veľmi mnoho, možno všetko, sa dieťaťu ukladá do podvedomej pamäti, ktorá v jeho neskoršom živote môže výrazne ovplyvňovať jeho ďalší osud. Určite si pamätá silné vnemy a najsilnejším vnemom je stres. A najsilnejšími stresormi sú strach a smútok. Ani svätý Peter nevie, čo všetko to tomu človiečikovi v mozgu narobí, no rozhodne nič dobrého.
O čo viac sa toto obdobie života z hľadiska vývojového ignoruje, o to viac je o ňom mýtov a legiend, kde je v popredí vzájomná láska a porozumenie, neviditeľná súhra, mocné citové putá a pod. Medzi matkou a dieťaťom. Na škodu to rozhodne nie je. Ale je to naozaj tak? Nie , nie je. Ani dojčenie tie putá nijako nespevňuje, chcem tým povedať, že celkom útle dieťa rozhodne city a emócie, ktoré mu matka venuje, neopätuje. Možno to vyznie veľmi tvrdo až neľudsky, ale aj dojčenie je a vždy ostane zo strany dieťaťa hlavne aktom obživy, účelovka na ukojenie jeho telesnej potreby. Citové potreby u dieťaťa prichádzajú až neskôr a nie sú viazané na obživný akt. Bavíme sa o veku cca do konca siedmeho mesiaca, kedy dojča ešte nerozoznáva matku, resp. inú osobu, ktorá sa o neho stará ako osobu citovo blízku, ale len ako osobu známu. Pozorný pozorovateľ, ktorý má to šťastie, že s útlymi deťmi pracuje to dokáže odpozorovať. A keďže pracujem na lôžkovom detskom oddelení, mám to šťastie tiež.
Vojdete do izby kde leží 6 mesačné dojča. Džavoce, usmieva sa na mamu, hrá sa s rukami. Ale keď vás zbadá, široko sa usmeje aj na vás. Často. Je to úsmev, ktorý vás nikdy neomrzí, lebo je úprimný, bez akejkoľvek vypočítavosti a pokrytectva, úsmev, ktorý nič neočakáva, len dáva. Spontánnu radosť a uspokojenie. Takýto úsmev už nikdy od neho neuvidíte. Vitaj v mojom svete, rád ťa tu vidím, teším sa, mám radosť. Aj vy máte radosť, lebo takýto úsmev človeka, len za to že vás videl, nabíja úžasnou energiou. V tomto období ešte dieťa nepociťuje strach z neznámeho a nie je ešte citovo fixované na opatrovníka( píšem to takto zámerne, lebo to nemusí byť len biologická matka). Je to pocitový tvorček- dobré pocity – plné bruško, suchá plienka, spánok, zlý pocit – hlad, mokrá plienka, bolesť, nemožnosť zaspať…Biologický stav jeho mozgu ešte nedáva šancu na citové väzby.
A taktiež dieťa nepociťuje voči matke žiadnu vďaku za nakojenie. Je však veľmi dobré a pozitívne, ak kojaca mamička preciťuje tieto okamihy plné nehy, citov a uspokojenia, lebo dojčenie má na jej psychiku nesmierne pozitívny vplyv a pripravuje ju na neskoršie materské úlohy. Pre dieťa je kojenie biologická záležitosť a hlavne – najhodnotnejšia výživa, akú môže dostať.
Na konci siedmeho mesiaca sa však začína čosi meniť a potreby dieťaťa dostávajú vzhľadom na búrlivý vývoj jeho psychiky novú dimenziu – istotu a bezpečie! Potrebuje už BLÍZKU osobu, ktorá tieto istoty predstavuje. Je to väčšinou biologická matka, avšak treba na obranu mužov povedať, že model tzv. „materinského“ správania dala príroda do vienka aj im. Ba dokonca schopnosť „ materinsky sa správať majú už aj adolescenti , dokonca aj staršie deti, ako o tom svedčia desiatky štúdií a výskumov. Počas nich boli probandi v miestnosti s malým dieťaťom a nevedeli, že sú filmovaní. Aj u tých najotrlejších bitkárov a výtržníkov sa objavila neha a snaha o hru, o naplnenie potrieb dieťaťa napr. prebalením. U slobodných mladých mužov sa tento model chovania prejavoval prinajmenšom tak ako u mladých slobodných žien! „Materinské“ správanie oboch pohlaví voči dieťaťu je dané do vienka druhu Homo sapiens prírodou už pra a pradávno. Nemohla si dovoliť ponechať tak ohrozený a bezbranný druh ako dvojnohý človek na savane plnej divej zveri len na opatere matky. Ved ženy často umierali pri pôrodoch a muži okrem dojčenia dokázali poskytnúť svojmu plnohodnotné „materinské“ správanie! Tento fenomén trvá dodnes. Je však využívaný pomerne málo, napriek nespočetným dôkazom, že tzv. materinské správanie oboch rodičov voči dieťaťu silno udržiava rodinnú súdržnosť. Lebo aj chlap príde na to, ako ho vzájomné interakcie s jeho dieťaťom obohacujú, ako v ňom narastá láska a silnie puto k rodine. Je smutné, ak žena matka ihned po pôrode si dieťa doslova ulúpi a manželovi ho ani „ nepožičia, je smutné ak muži nemajú záujem tráviť so svojim dieťaťom čas, lebo to nie je chlapské, lebo pivo a kamaráti sú dôležitejší, lebo ja predsa zarábam peniaze a oni sa len doma váľajú… Je to chlapské? A Najsmutnejšie je, ak by otec dieťaťa chcel s ním byť počas tejto najkrajšej periody života a nemôže, lebo musí byť tri mesiace v Anglicku, Írsku, aby tú rodinku uživil. Tragédia, ktorá žiaľ, rozhodne neprispieva k súdržnosti rodiny a naplneniu vzťahov v nej. Už len za tento samotný fakt by bolo treba politikov postaviť pred súd! Deti nezažívajú lásku svojich otcov, sú o ňu ochudobnené a sú deprivované. Ako povedal istý popredný český pediater – najviac je týrané dieťa, ktorému sa nedostáva lásky. No…
Pre vzájomné interakcie a upevňovanie vzťahu sú najdôležitejšie medzníky medzi 8. mesiacom a tretím rokom. Vtedy je pre dieťa najdôležitejšia zo všetkých hodnôt istota a bezpečnosť. Ani strava, ani hračky, ale pocit bezpečia pri niekom, koho už dôverne pozná. Už k ročnému dieťaťu ak vojdem na izbu, už sa len véééľmi zriedka usmieva. Nanajvýš ma nedôverčivo pozoruje, úzkostne pozorujúc, či je nablízku mama( prípadne ten, kto sa o dieťa trvale stará). Ak ho nevidí, ustrašene sa rozplače. Oddeliť dieťa v tomto veku od opatrovníka s ktorým mu je dobre, s ktorým cíti bezpečne a isto, znamená spôsobiť mu strach z odlúčenia, tzv separačný stres. Je to značne podceňovaný fenomén, ale na vývoj dieťaťa môže mať zhubný vplyv, ktorý sa môže prejaviť rôzne. Žiaľ, sotva si niekto potom uvedomí, prečo je dieťa také aké je – utiahnuté, smutné alebo naopak, agresívne a problémové
A žiaľ, ani socialistické zdravotníctvo sa príliš pozitívne na boji proti separačnému stresu nepodpísalo. Jednotný systém starostlivosti o dieťa znamenal – pol roka materskej, potom žena do výroby decko do jaslí a sunar a fertig. Detské oddelenia sa stavali len s minimom izieb, kde matky so svojimi batoľatami mohli byť nafurt., ešte dnes sú to tzv. luxusné izby, za psychológiu sa platí, moje oddelenie nie je výnimka. Takýchto izieb je stále málo a človek je za zlého a arogantného, keď nechcem prijať rodiča k 8 ročnému synovi, aby som ušetril lôžko až príde mama s 18- mesačným batoľaťom. Nezájem.
Okolo 3. roku už nastáva ďalšia zmena – potreba sociálnych vzťahov. Dieťa už potrebuje ku hre rovesníkov, zabaví sa celé hodiny tak, že opatrovníka ani nevníma, jeho väzba sa mierne oslabuje. Už dokáže zotrvať aj niekoľko hodín s iným človekom ak ho pozná a dôveruje mu – napr. prarodič. Z dieťaťa sa stáva sociálne založený tvor, ktorý túži poznávať a objavovať. Čo zasa niekedy proti zdravému rozumu niektoré mamičky horšie znášajú, že už nie sú u svojho dieťaťa číslo 1…
Avšak nejaký projekt založený na ukladaní detí do jaslí po 2 rokoch života je nezmysel a ťažký hriech páchaný na deťoch. Z pohľadu telesnej, somatickej starostlivosti je to ako by sme sa vrátili k používaniu kusov starých spraných handier namiesto pampersiek. Avšak z pohľadu duševného vývoja detí je to neporovnateľne škodlivejšie. Nenapáchali sme už na tých deťoch dosť rôznych experimentov, netrpia už dosť tým, že žijú v neúplných rodinách, v sociálnej neistote? Toto by sme už naozaj nemali dopustiť ak sa chcem ešte nazývať civilizovanou spoločnosťou a už vonkoncom nie ak by to malo slúžiť biznisu. V diskusii na sociálnej sieti odoznelo niekoľko krásnych myšlienok, ktoré ma potešili ako dôkaz, že komunite to nie je ľahostajné.

Truban vsadil na drogy. Chyba? Veru, asi nie. ..

03.10.2019

Nie som rozhodne zástancom a vôbec nie voličom Michala Trubana ani Miuka Brblavého ani celej tej ultraliberálnej partie, to teda ani náhodou. ( aj ked fakt neviem, koho mám byť voličom. Zatiaľ). Ale musím mu zložiť taký menší kompliment. On vôbec nie je taký blbý ako vyzerá ani ako ho opisujú rôzni autori najmä Ľuboš Blaha. Prave Blahu považujem za človeka, ktorého [...]

Obrna lícneho nervu, alebo – dievča s krivým úsmevom

08.08.2019

Obrna lícneho nervu periférneho typu(Bellova obrna) je najčastejším postihnutím niektorého z 12 tzv. hlavových nervov a síce nervu č.7, zvaného lícny alebo tvárový nerv( nervus facialis). Prejavuje sa ochrnutím mimického svalstva. Nie je bolestivá, ale pacient na postihnutej strane napr. nevie zmraštiť čelo, nezavrie viečko, má ovisnuté líce a nedokáže sa symetricky [...]

Dajme deťom zelenú!

22.10.2018

Zelená farba je veľmi príjemná na oči. To sa vie už dávno. Upokojuje zrak aj dušu a podľa môjho názoru má najviac odtieňov. Však zájdite na vhodné miesto v prírode tak koncom mája a uvidíte! Prečo je zelená taká príjemná? Vedci tvrdia, že je to vďaka jej polohe v spektre rozloženého bieleho svetla. Inými slovami – aj v dúhe. Je presne uprostred spektra a preto ani [...]

sanitka,

Pri Hronskom Beňadiku sa zrazil kamión so sanitkou, zasahoval aj vrtuľník

22.10.2020 16:04

Pri nehode mal byť ťažko zranený vodič sanitky, do nemocnice ho musel transportovať vrtuľník.

matovič, čaputová,

Prezidentka a premiér: Neustále podpichovanie

22.10.2020 15:30

Latentný konflikt prezidentky Zuzany Čaputovej a premiéra Igora Matoviča (OĽaNO) sa v posledných dňoch vyostril.

mačeta, meč, napadnutie, útok

V Sokolovciach zaútočili na muža mačetou

22.10.2020 15:28

Prokurátor bude rozhodovať aj o väzobnom stíhaní pre dvoch obvinených vo veku 35 a 21 rokov.

Igor Matovič

Lockdown bude, zrejme na týždeň

22.10.2020 13:00, aktualizované: 15:11

Testovanie alebo zavretie? Ústredný krízový štáb rokuje, či sa ešte oplatí pretestovať celé Slovensko, alebo ho radšej zavrieť. Podľa informácií Pravdy sa premiér prikláňa k lockdownu - zamknutiu krajiny.