jozefmarec

Vážený čitateľ, tento článok bol publikovaný pred rokmi v miestnej okresnej tlači. Keďže sa na sociálnej sieti objavuje zasa diskusia o káve, dovoľujem si ho ponúknuť širšiemu okruhu čitateľov, keďže káva je náš druhý chlieb, ba u niekoho už aj prvý. Ale je káva zdravá strava?
Mnohí z nás potvrdia, že nič tak nenaštartuje pohodu nedeľného rána, ako vôňa kávy čerstvo uvarenej, šíriaca sa obydlím. A azda nik nepochybuje, že napriek silnej konkurencii alkoholických nápojov je dnes káva nielen spoločensky najobľúbenejším, ale najviac konzumovaným nápojom vôbec( po vode, samozrejme). Veď čísla z komoditných búrz hovoria za všetko – káva je po rope najviac obchodovanou komoditou, čo sa týka finančných objemov! A keďže kávu rátame medzi potraviny, niet azda kontroverznejšej potraviny, pokiaľ sa jedná o vplyv na ľudské zdravie. Táto otázka ešte stále nie je úplne uzavretá, hoci na jej objasnenie bolo publikovaných údajne vyše 100 000 vedeckých štúdií!
Trochu obligátnej histórie na úvod
Treba povedať, že história kávy je rovnako zaujímavá, ako jej účinky na ľudský organizmus. Prvé historické zmienky o nej sú totiž zaznamenané už niekedy v 7.storočí pred Kristom v Etiópii a Arábii, čo je teda pekne dávno. Napriek tomu ostával jej pôvod dlho nejasný. Dokonca ani slávny švédsky botanik Karl Linné jej pôvod nepoznal a preto jej prisúdil vedecký názov Coffea arabica, L.) lebo sa domnieval, že pochádza priamo z Arábie. Až neskôr sa ukázalo, že sa mýlil. Káva pochádza zo severovýchodnej provincie dnešnej Etiopie nazvanej Kaffa. V jej hornatých oblastiach dodnes rastú divoké, nešľachtené odrody kávovníka. Pravdou však je, že moreplavci, cestovatelia a dobrodruhovia, prechádzajúci cez Arábiu ochutnali kávu práve tam, v Arábii. Arabi ju pili vo veľkom množstve, pripravovali ju silnú a sladkú v malých šálkach a tam niekde sa zrodil názov mokka- po arabsky pripravená káva. Arabi rýchlo pochopili ekonomický význam kávy a tak, aby si zachovali výlučnosť je pestovania a vývozu, zakázali pod trestom smrti vyvážať živé, klíčivé zrná z krajiny. Avšak podobne ako v starovekej Číne neustrážili húsenice priadky morušovej a stratili výsadnosť producenta prirodzeného hodvábu, ani Arabom sa donekonečna nadarilo tajomstvo kávy skrývať. V roku 1517 im ho ukradli Turci, ktorí prepašovali pár živých semien do svojej krajiny a víťazná cesta „tureckej“ kávy svetom sa začala. Ešte aj dnes, v čase prekvapkávanej kávy, instantných káv, či espressa sú ľudia, čo na svojho „turka“ nedajú dopustiť. Hoci slovenská príprava „turka“ sa od toho pôvodného na hony líši.
Ale neboli to len Turci, čo sa priživili na bohatstve kávy. Kávu prepašovali do svojich tichomorských kolónii Holanďania, ešte začiatkom polovice 17.storočia a o pár desiatok rokov neskôr sa už pestovala na Cejlóne a v Indii, samozrejme v Malajzii a na Jáve. Nuž a v roku 1720 priniesol z arabského Jemenu kávové zrná na ostrov Martinique francúzsky dobrodruh Mathieu de Clieu, čím sa začal víťazný postup kávy v latinskej Amerike, ktorá patrí – menovite Brazília, k najväčším vývozcom kávy na svete. V tom čase však už v mnohých európskych prístavoch začali vznikať tzv. caffeteriae, špeciálne „krčmy“ na pitie kávy a káva sa víťazne šírila aj do vnútrozemia Európy. Jej osud však nebol až taký jednoznačný, vyznačujúci sa všeobecným nadšením Európanov. U časti obyvateľstva vznikal pred kávou odpor a obavy, bola zakazovaná, prohibitovaná a trvalo istý čas, kým sa stala oficiálnym nápojom spoločenskej smotánky. Treba povedať, že sa pila na viacero spôsobov nie nepodobných tým dnešným, pila sa s mliekom, korením, žĺtkom, smotanou, likérmi až sa nakoniec stala vyhľadávanou pochúťkou aj pre široké vrstvy obyvateľstva. Ako som uviedol v publikácii o ľudovej strave na Kysuciach, poznali ju dobre aj naši dedovia prakticky už koncom 19.storočia. Dala sa kúpiť v koloniálnych obchodoch a keďže bola veľmi chutná, ale drahá, vznikli veľmi rýchlo prvé náhradky z praženého obilia, či z koreňa čakanky(melta, cigória)

Káva- nápoj pohody a dobrej nálady
Na začiatok uvediem jednu horšiu správu. Už zhruba tretí rok bola svetová úroda kávy na nižšej úrovni než obvykle a pre stúpajúci dopyt pomerne razantne stúpla jej cena, čo ste si mnohí akiste všimli. Zmena k lepšiemu je pritom v nedohľadne. Ale to máte ako s cigaretami, pivom, či benzínom- keď to raz potrebujete, tak si to jednoducho kúpite, nech to stojí, čo to stojí. A káva- tá stojí za to zo všetkých tých menovaných komodít najviac.
Nie nadarmo je káva, kávička, kafka, kavuľka a čo ja viem ako ešte dôverne hovoríme tomu čiernemu horkému žúru, čo moja babka by v živoče nevžala do pysku symbolom pohody, priateľstva, pozitívnej motivácie a dobrej nálady. Obsahuje totiž látky na čele s kofeínom, ktoré majú významný vplyv na náš nervový systém a treba povedať, že takmer bez výnimky pozitívne. Tie výnimky spočívajú však nie v negatívnych účinkoch kávy, ale v jej skonzumovanom množstve. Lebo už Paracelsus von Hohenheim povedal, že rozdiel medzi liekom a jedom je len v množstve podanej látky. Vo všeobecnosti treba povedať, že v množstve primeranom je káva pre človeka úplne netoxická a bezpečná. Samozrejme, ako skoro pri každej potravine existujú aj individuálne rozdiely v znášanlivosti a účinkoch, ale všeobecne káva nepredstavuje prakticky žiadne zdravotné riziko. Naopak, jej účinky na náš organizmus možno považovať v primeraných dávkach za zdraviu prospešné.
Najskôr si však teda povedzme aspoň stručne, čo káva obsahuje. Ako prvý vás napadne kofeín a máte pravdu. Tu však treba povedať, že zrnková káva nie je jediný homogénny jednoliaty druh, ale existuje jej asi 50 odrôd. Ekonomický význam však majú len štyri a praktický význam pre konzumenta z Európy len dva. Jednou z nich je odroda arabica( Coffea arabica) pochádzajúca z Etiópie a druhou je odroda robusta( Coffea robusta canephora), pochádzajúca z Jávy. Rozdiel medzi nimi je dosť podstatný a to nielen v chuti, ale hlavne v obsahu kofeínu. Káva robusta ho obsahuje od 2,2 do 2,6%, káva arabica zhruba o polovicu menej( 0,7 – 1,2). Posledne menovaná sa vyznačuje aj jemnejšou a lahodnejšou chuťou, robusta má plnšiu, drsnejšiu chuť a silnejšiu arómu. Samozrejme, chuť kávy závisí nielen od druhu, ale veľmi aj od technológie spracovania, od stupňa zrelosti v čase zberu, cez skladovanie, praženie, až po spôsob balenia a prípravu nápoja. Napriek tomu je väčšina káva na našom trhu zmesová, čiže v rôznom pomere pomiešaná arabica a robusta. Kto má trochu obavy z vysokého obsahu kofeínu v robuste, môže si vybrať čistú arabicu, ktorá ho má menej a napriek tomu je čosi drahšia. A keďže reklama sa takto robiť nesmie, treba si riadne preštudovať obal každej kávy, aby ste si našli tú svoju. Okrem toho sa kvalita kávy hodnotí na každom balení aj počtom písmen A a mám dojem, nie som si istý ale myslím že najviac je AAAAA? Osobne dávam prednosť čistej arabike od slovenského producenta, kde sa káva praží a balí.
Okrem toho obsahuje káva organické kyseliny kávovú, chinovú a chlorogénovú, diterpény kafestol a kahweol, čo sú všetko telu prospešné antioxydanty, čiže likvidujú škodlivé kyslíkové radikály v našom tele. Kyselina chlorogénová okrem toho čiastočne blokuje vstrebávanie cukrov v čreve a zvyšuje citlivosť organizmu na inzulín, čo má význam hlavne pre dospelých diabetikov II. typu. Z klinicky významných substancii treba ešte spomenúť vysoký obsah magnézia, čiže horčíka. Všeobecne sa však debaty okolo kávy krútia hlavne okolo kofeínu, hlavnej a najúčinnejšej zložky zrnkovej kávy.

Kofeín – priateľ, či nepriateľ nášho srdca?
Povedal by som, že to prvé. Kofeín má na náš organizmus v mnohých ohľadoch priaznivé účinky. Predovšetkým treba povedať, že je to látka patriaca medzi tzv. metylxantíny, biologicky vysoko účinné pôsobky. Okrem kofeínu sem patrí napr. aj teín z čaju a teobromín z kakaa. A naopak, káva nie je jediným zdrojom kofeínu a pravdupovediac ani najvýdatnejším. Kofeín obsahuje asi 60 rastlinných druhov, hlavne čoraz populárnejšia guaraná. Účinky kofeínu možno rozdeliť na stimulačné, metabolické a psychotropné, čiže s vplyvom na psychiku. Stimulačné účinky sa prejavia nielen na nervový systém, tie zaradíme medzi psychotropné. Kofeín však stimuluje nezanedbateľne aj náš srdcovocievny systém. Zlepšuje prácu srdca a srdcový výdaj, prekrvenie orgánov a najmä obličiek, stimuluje a zlepšuje prekrvenie svalov, hlavne pracujúcich. Práve pre tieto účinky je kofeín veľmi diskutovaný v súvislosti s konzumentmi trpiacimi na nejaké kardiovaskulárne ochorenie, najčastejšie vysoký tlak. A to asi aj najviac zaujíma čitateľov.
Ak teda vychádzame z toho, že účinok kofeínu je závislý na dávke, potom si aj srdciari môžu pokojne kávičku dožičiť. Ukázalo sa, že 400 mg kofeínu denne nespôsobuje žiadne kardiovaskulárne komplikácie. Sú to asi 2 – 5 šálky denne, keďže obsah kofeínu v šálke kolíše podľa jej objemu, podľa obsahu kofeínu v káve, čiže druhu kávy, technológie spracovania suroviny a prípravy nápoja. V našich podmienkach má kávová šálka obsah od 50 do 150 ml a obsah kofeínu od 50 do 200 mg. Je síce pravda, že jedna porcia kávy povedzme 150 mg kofeínu môže zvýšiť tlak krvi, ale zanedbateľne- systolický horný tlak cca o 2 mm Hg, spodný diastolický cca o 1,2 mm Hg. Na druhej strane u ľudí, ktorí pijú kávu dlhodobo vzniká po krátkom čase tolerancia k účinkom kofeínu na srdce a tak vlastne kofeín srdcu nijako neuškodí. Ukázalo sa, že aj vplyv kávy na zvyšovanie cholesterolu je zanedbateľný, pokiaľ konzument nefajčí. Za tento vplyv však nie je zodpovedný kofeín, pretože káva filtrovaná a presso nevplývajú na cholesterol vôbec. Filtráciou sa zrejme zachytia nejaké substancie, ktoré sa však vyskytujú len v káve tzv. zalievanej, čiže nesprávne v „turkovi“.
Nežiaduce účinky kofeínu sa môžu prejaviť bežne od dávny 600 mg denne, u citlivejších ľudí čosi skôr. Dopad predávkovania na srdce sa môže prejaviť búšením srdca, nepravidelným, či zrýchleným tepom, pulzáciami v hlave, hučaním v ušiach a samozrejme aj zvýšením krvného tlaku. Bežne sú však ľudia, ktorí tolerujú aj 1000 mg kofeínu denne, no ľuďom so srdcovocievnymi ochoreniami takú dávku však rozhodne odporúčať nemožno. I keď je kofeín všeobecne málo toxický, smrteľná dávka sa pohybuje od 20-30 gramov, netreba si pôžitok z kávičky kaziť nepríjemnými pocitmi z predávkovania kofeínom, ktoré môžu pretrvávať až 6 hodín.
K účinkom na srdce a kardiovaskulárny systém vôbec zaradíme aj účinky na obličky, pretože nepriamo spolu súvisia. Kofeín spôsobuje prekrvenie orgánov a obličiek prednostne. Tým sa zvýši výrazne tvorba moču a strata tekutín z organizmu, kofeín má diuretický účinok. Tento efekt je u ľudí individuálny, od zanedbateľného až po výrazný. Čiže káva odvodňuje organizmus, čím vlastne kompenzuje a likviduje vplyv kofeínu na veľmi mierne zvýšenie tlaku krvi. Odvodnenie však môže byť nepríjemné pre športovcov a nebezpečné pre starších ľudí, ktorí majú znížený pocit smädu. V horúcich dňoch je preto asi lepšie káve sa vyhnúť, resp. doplniť ju pár dcl čistej vody. Nuž a taktiež je to jeden z dôvodov vyhnúť sa káve večer, aby vás nutkanie nevyháňalo v noci z postelí. Zhrnuté a podčiarknuté – ľuďom s ochorením srdca káva v primeranom množstve neškodí a netreba im ju zakazovať, hlavne ak sami po nej nepociťujú žiadne nepríjemné pocity. Určite nie je príčinou infarktu, ani hypertenzie, či zlyhania srdca.
Stimulačné a iné účinky na nervový systém
Zlepšené prekrvenie mozgu akiste zohráva svoju úlohu v účinkoch kávy na nervový systém. Okrem toho však kofeín pôsobí priamo dráždivo a aktivačne na mozgovú kôru a hlavne na tzv. centrálny aktivačný, budivý systém mozgu nazvaný odborne formatio reticularis. Kofeín významne zlepšuje pozornosť, sústredenosť, zaháňa únavu mozgu aj tela a významne zlepšuje tzv. mentálnu, čiže duševnú výkonnosť. Táto vlastnosť je takisto závislá na dávke, pretože v prestrelených, nadmerných dávkach môže naopak, spôsobiť nepríjemný útlm.
Medzi ľuďmi je mylná predstava, že kofeín znižuje účinky alkoholu a znižuje aj jeho hladinu v krvi. To prvé je pravda, to druhé nie. Kofeín sme kedysi, keď bol dostupný v injekciách, podávali osobám s narkotickou otravou alkoholom, pričom dochádzalo niekedy naozaj k zlepšeniu stavu vedomia. Bolo to preto, že dráždivý a stimulačný účinok kofeínu načas prevážil narkotické účinky alkoholu. Ale v žiadnom prípade neurýchľuje jeho odbúravanie a tak neznižuje ani jeho hladinu v krvi. Iba ho na chvíľu premôže. A naopak, treba povedať, že pitie tvrdého alkoholu spolu s horúcou kávou zrýchľuje jeho vstrebávanie a rýchlejší nástup opitosti. To platí pre všetky horúce nápoje, vrátane vareného vína, či grogu – teplom sa roztiahnu cievy v sliznici žalúdka a zväčší sa plocha na vstrebávanie alkoholu. Preto kedysi taká obľúbená „káva s dierkou“ nebola vôbec dobrým začiatkom akejkoľvek párty. ( „Káva s dierkou“ vznikla tak, že sa do čerstvo zaliatej mletej kávy, na ktorej sa vytvorila pena, vlialo poldeci rumu, alebo koňaku a v povrchovej pene tak vznikla „dierka“)
Obľúbenosť kávy pramení zrejme práve z jej schopnosti stimulovať mozog k vyššiemu výkonu, preto mnohí z nás začali piť kávu už ako študenti. Aj keď časom táto stimulačná schopnosť postupne klesá, dôležitý je aj samotný obrad spojený s pitím kávy, jej vôňa a chuť v ústach. Na tento účel je najvhodnejšia káva bez akýchkoľvek prísad. Pokiaľ niekto preferuje kávu so šľahačkou, cukrom, mliekom, žĺtkom atď., ide skôr o chutnú pochúťku ako o povzbudzujúci nápoj, lebo všetky prísady v rôznom stupni vstrebávanie kofeínu spomaľujú, alebo obmedzujú. Káva zlepšuje aj koncentráciu, koordináciu nervovo svalového aparátu, zrýchľuje reakčný čas, preto je vhodná napr. pred skúškou, pred jazdou autom a podobne. Ale pozor – treba si ju správne načasovať, pretože po uplynutí vrcholového účinku kofeínu dochádza často k nadmernému útlmu.
Okrem stimulačných má káva na nervový systém aj iné účinky. Zvyšuje v mozgu hladinu dopamínu – látky, ktorej nedostatok v mozgu je príčinou Parkinsonovej choroby. Rozsiahle a dlhodobé štúdie potvrdili, že konzumenti kávy mali riziko vzniku „parkinsona“ až o 70% menšie a to je ozaj významné číslo. Okrem toho má káva mierne antidepresívne účinky, nakoľko spomaľuje odbúravanie serotonínu v mozgu.( serotonín, tzv. hormón dobrej nálady, avšak slovo hormón nie je správne. Nie je to hormón, ale tzv. neurotransmitter – prenášač vzruchov medzi mozgovými bunkami.) Na niektorých ľudí dokázateľne vplýva už aj vôňa kávy a samozrejme, obrady spojené s jej pitím sú neoddeliteľnou súčasťou pozitívneho pôsobenia na organizmus. Naopak, predávkovanie kávou( dávka je individuálna, už od 600 mg kofeínu denne) má nepríjemné prejavy – podráždenosť, úzkosť, poruchy spánku, nesústredenosť, tras rúk, nervozita, depresia, ba až útlm duševnej výkonnosti. Pre úplnosť treba ešte povedať, že podobné príznaky ako predávkovanie spôsobuje(nie je to však pravidlo) naopak, aj náhle prerušenie konzumácie kávy u dlhodobých kávičkárov, nakoľko kofeín je látka návyková a spôsobuje tzv. kofeinizmus, Trpí naň asi polovica Slovákov. Ten sa však prejaví hlavne ako vyššie je uvedené až ako tzv. syndróm odňatia drogy. Typ závislosti je psychický aj fyzický.
Účinky kávy metabolické, iné a škodlivé
Vstupujú v súčasnosti do popredia. Ako sme už povedali, káva znižuje vstrebávanie glukózy z potravy(nerobí to kofeín) a zvyšuje citlivosť našich tkanív na inzulín. Inými slovami, ide o priaznivý vplyv na hladinu cukru v krvi a skutočne – ukázalo sa, že pitie kávy má priaznivý vplyv na cukrovku II., tzv. dospelého typu. Znižuje hladinu krvného cukru individuálne a v závislosti na dávke a individuálnej citlivosti. Samozrejme, bez cukru a iných prísad.
Okrem toho má káva stimulačný účinok na metabolizmus tukov – zrýchľuje ich spaľovanie. Ale pozor- v kľudovom režime je tento efekt zanedbateľný – asi 1,2 kalórie na kg hmotnosti/ na šálku. Výrazne sa však spaľovanie tukov zrýchli pôsobením kofeínu počas fyzickej námahy. Preto je kofeín neoddeliteľnou súčasťou rôznych tuky spaľujúcich zmesí a „koktailov“ hlavne u športovcov, ktorí potrebujú rýchlo spáliť tuk – napr. kulturisti. Treba však povedať, že tí sa bičujú dávkami kofeínu, ktoré by bežný organizmus toleroval problematicky. Avšak ako pomocný „spaľovač“ tuku počas cvičenia by kofeín mohol byť užitočný, nebyť jeho dehydratačného účinku, ktorým oberá telo o vodu a minerály.
Účinok na náš cholesterol je zložitejší. Nefiltrovaná, zalievaná káva môže spôsobiť zvýšenie cholesterolu celkového, aj jeho frakcií, teda LDL, HDL aj keď zanedbateľne, cca 1-3%. Filtrovaná káva, presso a „neska“ cholesterol nezvyšujú. Spomínali sme, že kofeín patrí chemicky medzi tzv. metylxantíny. Sem patria aj kedysi veľmi obľúbené a dnes neprávom zanedbávané lieky na astmu – syntofylín, oxyfylín, ktoré spôsobujú uvoľnenie kŕčov svalstva priedušiek a uľavujú pri záchvate astmy. Podobný i keď značne slabší efekt má aj kofeín. V stave núdze, keď astmatik dostane záchvat a nemá lieky, mohla by pomôcť jeho dýchaniu silná čierna káva, avšak za cenu stimulácie srdcovej činnosti a celkovej aktivácie organizmu. Kofeín okrem iných účinkov dráždi aj dychové centrum v mozgu, preto sa môže použiť( samozrejme v injekčnej forme) pri otravách alkoholom, narkotikami, drogami ako heroín, a benzodiazepínmi (diazepam, neurol, lexaurin).
Káva a kofeín má, samozrejme aj svoje temnejšie negatívne stránky, aj keď nejde o nič hrozné. Kofeín je napríklad jedným z najsilnejších prirodzených stimulátorov, čiže vyvolávačov tvorby žalúdočnej kyseliny. Za starých dobrých čias, keď bol ešte lekár slobodným umelcom a nie otrokom prístrojov, sa kofeín používal na diagnostiku prekyslenia žalúdka. Preto sa môže káva spolupodieľať na vzniku žalúdočných a dvanástnikových vredov, môže zhoršovať zápalové chronické ochorenia čriev.
Čo je zjavné, že pravidelná konzumácia kávy spôsobuje mierny stupeň odvápnenia kostí- osteoporózu, čo je problém hlavne u žien v menopauze. Podľa odbornej literatúry by mal na kompenzáciu postačiť jeden jogurt denne, alebo pol litra mlieka ako zdroj vápnika. Nuž a káve by sa mali vyhýbať ľudia trpiaci na tzv. dnu, zápalové ochorenie kĺbov, spôsobené kyselinou močovou. Tehotné ženy by nemali prekračovať dávku 300 mg kofeínu denne.
Káva je v dávke primeranej cca 300-400 mg kofeínu denne, čiže 2-5 tradičných šálok nápoj prospešný prakticky každému človeku. Netreba z nej robiť strašiaka ani ju bezdôvodne zakazovať. Veď okrem biologických účinkov prináša väčšine ľudí príjemné chvíle pri posedeniach s priateľmi, pri nadväzovaní kontaktov a užitočných známostí, alebo trebárs len príjemné chvíle a útulnú atmosféru domova s najbližšími. Alebo pomáha tvorivým ľuďom vytvárať ich najlepšie diela. Len netreba zabúdať to známe – že rozdiel medzi liekom a jedom je v dávke.
( Údaje použité v texte boli čerpané výlučne z odbornej lekárskej literatúry)